Zajtra začínajú prázdniny. Toto obdobie som miloval, ale aj nenávidel. Keďže som neznášal školu, tešilo ma to. Moja alergia však vždy presne v ten deň kedy sa dávali vysvedčenia absolútne kulminovala a mne slzili oči tak, že som poriadne nevidel. Po moje vysvedčenie so štvorkami šla často mama.
Dlho po škole som premýšľal (a často sa pritom prichytím aj dnes), prečo som bol tak na školu vysadený a v zásade ju neznášal. Nebavila ma. Nudil som sa tam. Nebolo to skrátka nič pre mňa. Okrem strojopisu a písania slohov a či úvah, to bol pre mňa absolútne zabitý čas. A viem, kedy sa to celé totálne polámalo. Keď ma učiteľka Madzinová ako malého druháka na základnej škole vo Svite bila celú hodinu po rukách laminátovým ukazovátkom pred celou triedou, lebo som nevedel dať správne medzery do číslovky 1 000 000. Plakal som tak, že som nevedel chytiť dych. Dnes to už viem. Tie medzery a dokonca aj chytiť dych. A viem aj to, že presne tam sa vo mne narodila nenávisť k školskému systému ako takému. A dokonca aj pohŕdanie učiteľmi a autoritami ako takými.Často nad tým premýšľam a budem robiť všetko preto, aby takúto traumu nezažili moje deti. Keby sa také niečo stalo mojim deťom a ja by som bol rodič, učiteľovi polámem ruku. Nie, obe ruky. Každý možno len kývne rukou, že taká bola vtedy doba. Hej bola, bolo to miestami zvrátené a úchylné.
Nikdy nezabudnem na základnú školu. Nikdy. Učitelia mi často hovorili, že ešte budem za školou plakať a budem sa chcieť do nej vrátiť. Nie, nikdy som sa do nej nechcel vrátiť a nikdy mi nebolo smutno. Verím, že veľa ľudí má na školu krásne spomienky. Tie moje sú žiaľ traumou. Hlavne zo základnej školy. Stredná sa preklopila a to som mal na saláme už úplne všetko.V škole bola občas sranda. Keď som vyviedol nejaké chujoviny, alebo urobil niečo čo bolo proti školskému poriadku. Vtedy ma to bavilo. Inak nie. Verím, že dnešný školský systém je nastavený inak…i keď určite aj deti sú iné. Hurá prázdniny, povedal som si vždy o takomto čase a tešil sa ako budem chodiť kradnúť hrach a čerešne po Podskalke. Boli to predsa len dobré časy. Občas.
Majte krásne prázdniny milí pankáči a nezabudnite, že škola nie je všetko. Netreba sa z nej posrať, i keď na ňu netreba ani úplne kašlať. Asi stačí nájsť nejaký zdravý stred. Mne sa to nepodarilo, verím že vy to zvládnete.
JM
Môj Martinus: https://www.martinus.sk/authors/jan-marton
Môj FB: https://www.facebook.com/profile.php?id=100070180066559
