Knihy sú doménou väčšinou bohatších vrstiev obyvateľstva

18. septembra 2024 08:19, Prečítané 1 102x, Ján Marton, Spoločenské dianie

Vždy sa pristihnem pri tom, že som šťastný, že som ešte nikdy v tomto živote neodovzdal svoj bezvýznamný hlas žiadnemu politickému subjektu, na podporu ich propagandy. Dokonca sa mi často potvrdzuje aj moja obľúbená veta: Čo politik, to Kokot. Presne ako dnes ráno po zistení ďalších informácií z diania v našom štáte. Mnohí hovoria, že voliť je občianska povinnosť. Že by sa to malo robiť. Už minule som uvažoval nad tým, že predsa len si v najbližších voľbách vyberiem menšie zlo. Včera ma to predsa len prešlo.

Vláda ide zvýšiť DPH na knihy na maximálnu možnú sadzbu 23%. Veď máme internety, umelú inteligenciu, načo by Slováci mali vlastniť knihy. To nehovorím o vydavateľstvách a knižnom biznise, s ktorým súvisí veľa ďalších medzičlánkov ako tlačiarne, korektory a podobne. Minister financií včera vypustil z úst pre mňa šialenú vetu: „Knihy sú doménou väčšinou bohatších vrstiev obyvateľstva.“ Ja neviem, ako môže tak vzdelaný človek niečo také vypustiť z úst. Nerozumiem tomu, nedokážem to pochopiť. V dobe, keď nám digitálny heroín robí paseku s deťmi, ktoré skrolujú od rána do večera. My sa rozhodneme nepodporiť knihy ako také. Ba práve naopak. Šialené. Analýza ministra financií dokázala veľké hovno. Netuším z akých dát vychádzal. Šialené, čo sa deje.

Viem, sú dôležitejšie veci ako knihy. Chlieb, voda a tak ďalej. Budeme hlúpnuť? Chceme to? Dnes už pomaly pripúšťam, že mladí ľudia majú dôvody opúšťať túto krásnu krajinu. Vláda im ich dáva stále viac a viac. Ako na podnose. Toto čo vyparatil včera minister financií nemá obdobu. Pokiaľ mám informácie, tak sám je umelecky založený, nakoľko maľuje. Preto netuším, odkiaľ sa vzala jeho krátkozrakosť a svojim spôsobom tuposť. Sám som autor a viem aké je dnes náročné vydať knihu. Aké je náročné vojsť sa do budgetu, ktorým autor disponuje. Viem čo obnáša vydavateľská práca. Skrátka do toho vidím. Všetko sa predraží. Namiesto toho aby sme tlačeným knihám dávali zelenú a podporovali ich, my robíme opak. Chorá doba, choré kroky. Chorí politici. Áno, čo politik, to Kokot. Stojím si za tým a som šťastný, že som žiadnej tejto hyene nikdy vo svojom živote nedal hlas.

Premiér hovorí, že každý sa musí poskladať na dlh. Ale za akú cenu? Kam pôjdeme ďalej? Kam sa budeme uberať? Opakujem, kniha nie je voda, ani chlieb, ale ministrova analýza ma šialene prekvapila. Ani nie prekvapila, ale zarazila. Stále hovorím, že svet sa lepší, dnes ráno mám však ale tmavšie myšlienky. Bude ako nebolo, neverím politikom. Žiadnemu. Ani si len neviem predstaviť, že by som dal svoj hlas terajšej vláde, akoby sa mi zodpovedali. Mne, ktorý má rád knihy a pomocou svojho vydavateľa ich aj vydáva. Ako by mi odpovedali? No nijako, lebo by sme sa nikdy nestretli a ja som im to najdôležitejšie už odovzdal. Svoj hlas.

Nie, nikdy nepôjdem voliť!!!

J.M.