Máš jamky a môj svet, čo ti drieme v ďalšom ráne. A leto plné oblečených viet, čo odišlo, a čo sa ešte stane. Jak zmrzlina v júni, plné nebo tvojich líc. Aj vietor básne špúli, na lásku plnú učebníc. A potom sa vrátim, aby som ťa nestretol. To sú tie chvíle dejín, kde básnik býva otrokom.. Môj FB tu: https://www.facebook.com/profile.php?id=100070180066559

Stáva sa to pomerne často, že mi báseň príde len tak absolútne nečakane počas prenikania priestoru skrz dlane, alebo len známu tvár a či vôňu, ktorá mi pripomína moje dejiny. Keď si jej verše narýchlo niekam nepoznačím, nemám šancu sa k nej už nikdy vrátiť. A už vôbec nie ju dokončiť. Toto je iný prípad, poznačil som si ju a zároveň ju vlastne hneď aj dokončil […]

Siedmy div i veta, všetko v tebe žije. Na začiatku sveta, z dlaní tvojich pijem. Nehladil som ťa dni, životy i roky. V tichu v tebe spím, domy ako hroby. Cintoríny ulice, usmiate sú kríže. Hlasy našli márnice, ticho tiene líže. Ako si to vedela? Otáznikov plná rieka. Na konci zas nedeľa, polievka i holá veta. Kroky tvojich riek, póry plné planét. Romány spod striech, a v […]

Zadrž krok a nastav strom, v tebe nosím korene. Otvor lány ani dom, v lúke skrývam nádeje. Otrč farby tvojej jari, zima láme čudný hmyz. Dokonalo dokonaný, je náš pocit nemých rýh. Tie na ľade jak rany noci, ryby pod ním dúfajú. A aj zvony o polnoci, príbeh z nití spriadajú. Zrkadlí sa mi tvoj hlas, póry kradnú mlčanie. Samoty sú nadoraz, aj to večné snívanie. […]