Slová majú nesmiernu silu a váhu. Hovorím o tom aj deťom na mojich besedách. Je potrebné s nimi narábať nesmierne opatrne a vážiť si každého písmena. Slová vedia byť ako zbrane. Rovnako tak ale aj nástroj nehy, mieru a lásky. Niekedy nás nesmierne hnevá, ako sme ich použili a niekedy sa naopak tešíme, čo z nás vypadlo a aký to dáva krásny zmysel, či hlbokú harmóniu. Aj to je život – často plný prekvapení a otvorených epizód. Ak so slovami narábame povrchne, môžeme sa sami takými stať. Ak hovoríme menej, sme bez masky a berieme ich na zreteľ s hlbokou pokorou, vedia nám prehĺbiť náš duchovný život. Rovnako tak život nášho najbližšieho okolia. Slová sú neskutočným zrkadlom našej definície.
Potom tu však máme druhú stranu mince, nakoľko ich spomínaná minca má. Jedno je vypovedané – uskutočnené a druhé je ich skutočná interpretácia. A tu sa dostávame na ťažkú križovatku.
Bohužiaľ na tomto príklade by som si rád pomohol súčasným stavom nášho vojnového sveta. Niekto povie: Napadol nás zákerný terorista. Niekto iný zase povie na presne tú istú situáciu: Bránili sme sa prípadnému napadnutiu a zaútočili preventívne. Je neskutočné, ako plytváme slovami! Ako ich prekrúcame a vymýšľame si, len aby sme ukojili svoje zvrátené chúťky vlastniť. Sme ďalej, ako sme asi chceli. Niekto povie: Zasiahli sme niektoré strategické ciele navyše. Iný povie na tú istú situáciu: Zavraždili nám 100 dievčat v škole. Pýtam sa potom, ako na to prídu tie slová, ktoré niekto hrdúsi a obracia si ich na svoju stranu. To čo cítia pozostalí, to si ani neviem predstaviť.
Budem konkrétny, lebo slová si to často vyžadujú. Situáciu v súčasnom svete popisujú mnohé médiá a nikto z obyčajných ľudí poriadne nevie, kde je vlastne pravda. Môžeme si však niečo myslieť a mať názor so svojim vecne zdravým úsudkom. Som obyčajný človek – preto moje slová. Dokonca jeden blázon nazval svoje súčasné napadnutie iného štátu na podnet ďalšieho: Epická zúrivosť. Je toto normálne v dnešnom civilizovanom svete? Áno, rozumiem, že niektoré kultúry sú stále pre západ, rovnako i pre mňa občas len ťažko pochopiteľné, ale Epická zúrivosť? A vysvetlenia pre obyčajných ľudí? Zvyčajne sa často jedná o propagandu.
Bojíme sa pomenovať pravými slovami, tie pravé skutky. Nie my, obyčajní ľudia…skôr by som to čakal od vysoko postavených ľudí, aby si už prestali dávať pred papuľu tú diplomatickú servítku, lebo to je potom na grcanie. Sila propagandy tkvie v tom, že nie je podstatné to, čo nám podhodia, ako slepým sliepkam, ale to, čo sa im podarí pred nami definitívne ututlať.
Je tu ešte jedna nespravodlivosť ohľadne slov, ale je to jednoducho realita: Čím mocnejší človek, tým silnejšie slovo. Nemusí byť vzdelanejší, múdrejší, alebo empatickejší. Dnes tu ide o moc. Vlastne, čo iné nám už ostáva? Asi sa iba modliť. Teda tí, ktorí to vedia a robia tak z čistého srdca. Ja to neviem. Naše slová z našich úst a či modlitieb by nám nemali zobrať. Najpodstatnejšie je, aby sme im dávali pravý význam, pravý zmysel a pravé obrazy. Bez škrupúľ a nadýchanej vaty, ktorá by mohla urobiť vety ešte povrchnejšie ako sú.
Bude ako nebolo. Ja si počkám a svojim slovám nedovolím, aby triafali umelú predstavu do stredu terča len preto, lebo sa to niekomu páči.
JM
Celá debata | RSS tejto debaty