Sci-fi z mojej kaviarne na konci sveta

22. augusta 2024 11:01, Prečítané 1 065x, Ján Marton, Spoločenské dianie

Píše sa marec 2025. Všetci sú znechutení, lebo už nie sú protesty. Protesty bolo to jediné na čom záležalo a čo dávalo zmysel. V krčmách sa nie je o čom hádať. Slovan postúpil do ligy majstrov a Mbappé sa s Realom Madrid tešia na Prešpork.

Je to ale nuda. V politickom bare všetko utíchlo. Protesty z leta mali zmysel. Odhodlaní herci (tí so správnym názorom pochopiteľne), ktorí svojou mentálnou výbavou vyburcovali do ulíc celé Slovensko sedia doma a plačú. Protesty skončili a aj ich sláva akoby ľahla popolom. Poľná tráva sa upokojila. Cítime zvláštny strach a smútok zároveň. Ľudia vo všetkých mestách, ktorí v lete protestovali zistili, že nevedeli, načo tam boli. Za ďalšie protesty sa hlásia mestá ako Vranov, Gelnica, Svit a dokonca aj Čirč. Všetci tí čo protestovali, chcú protestovať zase. Chýba tu šťava, je to nuda, keď nemôžme prejaviť pravdu v priamom prenose a zakývať babke do kamery spravodajstva TV Markíza. Nejde predsa o zmysel, ide o vytváranie braku budúcnosti. Pokašľať dejiny nie je až také ťažké.

Protestujúci z leta zvíťazili. Herci s uplakanými výrazmi a mobilmi v rukách z ktorých čítali svoje pamflety to dokázali. V uliciach boli tri milióny ľudí. Ministerka kultúry sa odsťahovala do Švajčiarska a vládu nad kultúrou prebrala nejaká kultúrna osoba, o ktorej pohlaví sa vedú reči. Nevieme či je to žena, alebo muž. Je to tak ale dobré. Vraj čaká dieťa s človekom, ktorý má rovnaké pohlavie. Potvrdil mi to zdroj z jeho okolia. Z jej okolia, prepáčte, stratil som sa. Všetci kývajú uznanlivo hlavami a hovoria: To je dobrý minister. Je to ministerka, okríkne ho hlas zozadu. Prestaňte, je neurčená, povie dvanásťročné asi dievča a všetci stíchnu. Lebo keď si ticho, znamená že súhlasíš. A tak sú všetci šťastní z ministerstva kultúry. Dokázali sme to, hovorím si aj ja a píšem svoje braky pre budúce generácie. Píšem na Fond na podporu umenia, že už viem čo je umenie a chcem dotáciu, nechcem tak veľa ako Šimečka. Stačí mi 900eur na môj nový román. Ani ja som sa stále neidentifikoval. Prechádzam comming outom a neviem sa dočkať spravodlivosti. Posielam pánovu Grohlingovi pohľadnicu a prosím ho o fotografiu jeho tetovačky. Je to fest kúlový týpek, len by nemal toľko klamať. Napadlo mi, ale nahlas to nehovorím, môžu si po mňa prísť, veď viete aká je dnes doba, akí sú ľudia.

Minister vnútra odišiel do svojho vnútra a nikto ho od vtedy nikdy nevidel. Všetko funguje. Premiér Šimečka hovorí, že je to tak dobré, že zvíťazila pravda. Otec ho potľapkáva po ramene a všetci kývajú hlavami. Je to tak dobré. Slovenská vlajka dostala konečne okolo svojho symbolu namiesto trikolory dúhový preliv. Som až dojatý z toľkej krásy. Len za tými ľuďmi na námestiach mi je akosi smutno. Protesty mali zmysel, chýbajú mi. Ale je to tak dobré, lebo pravda je len jedna a my sa nesmieme báť povedať, že tí druhí ju nemajú. Malo to zmysel. Minister obrany vyčlenil ďalšie milióny na ďalšie vojny. Ľudia sú zmätení a nevedia, akú vlajku si majú dať do svojej profilovej fotky na sociálnej sieti X. Facebook zakázali všetkým, ktorí nemajú pravdu. Je to tak správne. A tak sa deje to, že ľudia majú namiesto fotiek v profiloch vlajky štátov, kde je vojna. A vojen je veľa. To že na konci chobotnice je celkom iný zámer to nevadí. Sme otvorení a rozhľadení. Stal sa z nás hlas modernej Európy. Svieži, tolerantní a skoro mŕtvi. Vždy sme to tak chceli. Len tie protesty chýbajú. Smutno mi je za nimi. Musím si vymyslieť nejakú protištátnu agendu a zvolať rýchlu úderku protestujúcich. Starý Šimečka vravel, že proti tým sviniam v ľudských kožiach musíme bojovať. Aj ho chceli zavrieť, ale spadol vraj do vane s horúcou vodou. Na každú sviňu… ale veď to poznáte, ste predsa z modernej Európy.

Bývalý premiér R.F. sa omylom postretlil sám. Už tretí krát. Mnohí hovoria, že nebol postrelený, lebo nevideli krv. Že je to ďalšia konšpirácia tých druhých. Vraj v uliciach sú sále niektorí ľudia bez pravdy. Minister spravodlivosti spravodlivo zhodnotil, že to bol podvrh vyrobený v Rusku. Lebo všetci ktorí fandili vtedajšej vláde boli hoaxeri, konšpirátori, rusofili a vlastne ľudia bez pravdy. Bez názoru. Dokonca hokejisti hrajúci KHL všetci zodpovedne zavesili korčule na klinec a presťahovali sa na Slovensko. Vraj mali pravdu, šport je vlastne nástroj propagandy a oni predsa nie sú propagandisti, ale hokejisti. Teda boli. Dominik Hašek si dal do profilu na počesť tejto pravdy Slovenskú vlajku a vo virálnom videu sa pokúsil o ďakovný prejav v slovenskom jazyku. Čajkovsky v priamom prenose Denníka N, ktorý má vlastnú televíziu pustil slzu. Národ to dojalo a bol tak vyhlásený deň smútku. Bývalého premiéra uznali za nepostreleného a potom ho odvliekli vraj do Ruska. A slovo Rusko sa nesmie vyslovovať, lebo je to hoax a konšpirácia. Načo som sa ale potom učil ruštinu? Ach, mám toľko otázok.

V Amerike zrušili tik-tok, lebo každý každého vraj sleduje. Paranoja narastá. Minule som niekde čítal, že sa chystá ďalší protest. Hneď sa mi zaleskli oči. Som jemne nadržaný a neviem sa dočkať. O čom bude nie je podstatné. Podstatné je postaviť sa na stranu pravdy a správneho názoru. Inak ťa môžu zablokovať, alebo zamknúť doma. Majú teraz také špeciálne kľúče. Na ústa aj dvere. Nesmieš veľa hovoriť. Veľa hovoril bývalý premiér a aha ako dopadol. Vraj je v Rusku.

Je tu teraz naozaj krásne. Muži sú ženami a ženy sú otvorené pre svoje deti. Hovoria im o slobode a rovnosti. Deti sú z toho tak zmätené, že radšej mlčia. Nevieme kto sme a menej to bolí. Vláda funguje ako hodinky, až na jeden protest v Bratislave. O tom ale médiá nesmú hovoriť.

Prebúdzam sa do ďalšieho kruhu a som rád, že to bol iba sen. Sci-fi z mojej kaviarne na konci sveta bol iba sen. Zlý sen. Nesmieme sa hlavne z toho celého zbytočne posrať. Politika je boj o moc. Ostré lakte a neurčité pohľady. Menej je viac a niet nad zdravý rozum. Asi sa pôjdem pozrieť na najbližší protest a oblečiem si tričko s našim prezidentom. V ruke budem mať Slovenskú vlajku a budem si spievať Kryla. Možno ma zoberú do CPZ. Možno sa prebudím niekde na konci týchto sračiek a budem sa tváriť, že som to neprežil. Budem sa tváriť, že nie som moderný Európan. Že nim nechcem byť. Nie, nechcem ním byť. Chcem byť sám sebou – Jánom Martonom.

Nikdy sa nechcem báť povedať, že ja nechcem sci-fi. Ani reality show, ktorá sa tu postupne deje. Z Európy sa stáva pomník slobodného názoru. Veď sa len pozrime čo dovádzajú niektorí v EÚ. Šialené. Ale aj v tomto marazme je stále priestor na skutočný liberalizmus, nie na agendu, nie na chobotnicu tejto mašinérie, ale na liberalizmus. Na slobodu človeka.

Ešte stále nie je neskoro na dobrý koniec. Stačí si pustiť dobrú muziku, veľmi Vám odporúčam album z roku 2024 – Kristoffer Gildenlow – a jeho album EMPTY. Naposledy som mal také zimomriavky z progresívneho rocku keď v´94 vydali Pink Floyd – DIVISION BELL. A ku dobrej hudbe patrí aj dobrá káva – tá Popradská. Tú mám najradšej. Je dobré pripomenúť si sci-fi príbeh, ktorý by mohol nastať. Podstatné je vždy uprostred, nenechajte sa pomýliť, ani nalákať na balast. Skutočná podstata bytia je vždy v samotnom strede. Vo vás.

Ostaňte sami sebou.