Už som sa dlho nezamyslel nad aktuálne spoločenskou témou, ktorá dráždi náš éter a je zároveň silným otáznikom ukončeným len dvomi možnosťami: ÁNO, alebo NIE. Je možno aj dôvodom na ďalší protest, na ktoré sme si zvykli chodiť od nedávnych – minulých čias. Ani neviem, ale niekto vtedy nazval ľudí dezolátmi a tak sa takáto nálepka nesie aj s protestujúcimi na dnešných námestiach. Slovač nezabúda, veď aké požičaj, také vráť. Neviem, či to je dobrá rovnováha skôr si myslím že nie, ale je dobré, že ľudia majú názor. A keď cítia ísť do ulíc, prečo nie? Veď stále melieme o slobode. Načo sa nazývať dezolátmi a lúzami? Keď to povedalo pár „mentálne vybavených“ ľudí z novín, alebo politiky, nemusí to byť pravda. Upokojím Vás: nie sme dezoláti. Nikto!
Beznázorovosť je vraj bezduchosť. Minule mi to povedal jeden známy, keď som mu povedal, že som ešte nikdy nebol voliť, ani sa nechystám. I keď mám názor. Geopolitické smerovanie nášho sveta začína byť veľmi jednostranné. Je to stále vec názoru, ale do týchto sračiek sú v poslednom čase zapájané aj kultúra a hlavne šport. Môj názor nebude korešpondovať s názorom ľudí, ktorí hovoria, že šport, alebo kultúra je nástrojom propagandy určitého štátu. Ja si stále myslím, že šport, je šport. A kultúra je kultúra. Ale nikomu jeho názor brať nebudem ak bude iný, máme na ten svoj rovnaké právo.
Je toľko športovcov, hercov, spevákov a iných umelcov, ktorí sa nestotožňujú so zmýšľaním svojho veľkého šéfa, alebo len veľkou figúrkou na šachovnici, ktorú nedokážu oni nijako ovplyvniť. No i napriek tomu v krajine pôsobia, lebo sa tam narodili. Alebo sa narodili niekde inde a pracujú v danej krajine.
Zaujímavý je konkrétny príklad nášho hokejového brankára Júliusa Hudáčeka (pre ktorého mi napadlo toto zamyslenie sa), ktorý sa ohrial v Kladne dva dni a po vyhnaní publikom našiel zázemie v Nemeckej lige, kde ho naopak, prijali s nadšením.
Internet je však plný nenávistných komentárov, klebiet, klamstiev a zbytočných konšpirácií. Jeho hráčska minulosť niektorých natoľko vyrušila, že to vyrušenie prekonalo jeho brankárske schopnosti. Sám hráč pritom deklaroval, že nič vedome neporušil a nikdy nevelebil a dokonca sa ani nikdy nestotožňoval s vojnou, ktorá hýbe svetom. Jeho vyhlásenie bolo trefné, priame a hlavne triezve. Zobral si ho okrem iných väčších a či menších radikálne zmýšľajúcich jedincov (ktorí neakceptujú iný názor a iný pohľad na vec) na paškál aj moderátor TA3 pán Dírer, ktorý tak svojou výbavou podčiarkol, že médium v ktorom pracuje nie je ani zďaleka tak nestranné, ako sa na prvý pohľad tvári. Ľudia si určite urobia obraz, nie sú ovce.
Som v tomto na strane názoru Miroslava Šatana – ktorý dokázal a urobil pre náš hokej skutočne veľa. Na druhej strane sú tu potom takí ako nejaký funkcionár Trenčína pán Radosa, ktorý sa naváža do rodiny Šatana, len preto že má na veci iný názor. Šialené. Pritom Šatan povedal úplne triezvu a jasnú víziu, ktorá je iba o HOKEJI, citujem: „Reprezentácia má nominovať hráča na základe výkonnosti a nie na základe toho, v akej hrá súťaži.“ Tým je pre mňa povedané absolútne všetko.
Myslím si, že je to o ľuďoch, nie o delení hraníc a škatuľkovaní. Mnohí z politikov tieto témy využívajú na svoje zákulisné hry, ale ja som v tomto za zdravý rozum. Pýtam sa, či je normálne, že hokejisti, ktorí spĺňajú výkonnostné kritérium, by nemali byť zaradení do repre preto, lebo pracujú v štáte ktorý je vo vojnovom konflikte? Nehovorím prečo a z akých príčin (a samozrejme že som proti vojne). Zaoberám sa hokejom. To by museli zakázať hrať toľkým hráčom, keby sme šli vojnovým kľúčom. Veľký brat z jednej strany, ale i Veľký brat z tej druhej. Nech hodí kameňom, kto je čistý. Keby sme šli týmito výpočtami do detailu, hokej by pomaly nemal kto hrať. To fakt. Propaganda? Ak to propagandou je, je všade? To nie my, to oni? A oni hovoria to isté. Modrí aj červení. V snahe krvavých očí a prešpikovaný svojou politickou oponentúrou idú do športu. Idú do kultúry. Veci, ktoré by mali spájať (a vždy spájali, preto sú v symbole OH prepojené kruhy), zrazu delia. Čo ak by sme sa pozreli na všetkých talentovaných a najlepších hokejistov z celého sveta, keď už budú tie MS?
Toľko k dnešnému zamysleniu sa na tému: ÁNO, alebo NIE. Ale je to iba môj názor a článok v ktorom som nikoho vedome neurazil, ani som sa nechcel nikoho dotknúť. Ide iba o môj pocit a ak máte iný názor, to vôbec nevadí, je to úplne v pohode. Každý sa predsa pozeráme na vec inak a môžeme mať iné myšlienky. No i napriek tomu môžeme vedľa seba fungovať a to je na tom to najdôležitejšie.
JM
Celá debata | RSS tejto debaty