Zadrž krok a nastav strom,
v tebe nosím korene.
Otvor lány ani dom,
v lúke skrývam nádeje.
Otrč farby tvojej jari,
zima láme čudný hmyz.
Dokonalo dokonaný,
je náš pocit nemých rýh.
Tie na ľade jak rany noci,
ryby pod ním dúfajú.
A aj zvony o polnoci,
príbeh z nití spriadajú.
Zrkadlí sa mi tvoj hlas,
póry kradnú mlčanie.
Samoty sú nadoraz,
aj to večné snívanie.
Neuveril by v to nik,
že tá sila nemenná.
Na dne dávnych prepadlísk,
breza v háji spálená.
Pátos slzu stína v dave,
nedá mi však iným byť.
Srdce tečie v tvojej láve,
vlk môj túži v tebe vyť.
Zadrž strom a pusti krok,
v sebe vekmi splývame.
Na sekundu a či rok,
čas je iba dýchanie..
ps. Nakoľko mi po 15stich rokoch záhadne zmizol FB, tu je môj nový profil, ak inklinujete k poézie, nech sa páči:
Celá debata | RSS tejto debaty