Ján Marton

Občas dostanem otázku, že či sa dá písaním vyžiť. Určite áno. Dokonca na Slovensku, ale to sa mňa netýka. Je jasné, že autor mojej „malosti“ nemá šancu. Teda, nie som dosť šikovný a predurčený na to, aby sa tak dialo. Aspoň zatiaľ. Čiže ja musím aj „normálne“ pracovať. Aby som paradoxne mohol písať a vydávať knihy. Na druhú stranu je to pre mňa super, mať mantinely, ktoré veľmi potrebujem.

Tento rok by som chcel vydať novú zbierku básní. Ale keďže by sme chceli doma aj nový chodník, nemôžem mať dve veci naraz. Jedine, žeby sa mi to podarilo v spolupráci so stránkou STARTLAB, ktorá dáva priestor na podporu dobrých vecí. Takouto formou sa budem snažiť získať peniaze na jej vydanie (link je pod článkom). Touto cestou som sa rozhodol ísť aj preto, že chcem naďalej ostať a vydávať knihy v mojom dvornom vydavateľstve HLADOHLAS, u môjho priateľa a vydavateľa, Paľka Baričáka.

Neviem či bude moja nová zbierka básní „dobrá vec“, a či sa jej vôbec podarí uzrieť svetlo sveta. Ak sa to podarí, mala by vyjsť v druhej polovici roka. Bude čiernobiela a vysoko intímna. Bude spojením fotografie a slova s mojou kamarátkou Martinkou – @xixinkou, ktorej fotografia zdobí môj román SPOD STRIECH. Naše spojenie fotografií a básní už dostalo charakter v pár príspevkoch na internete. Sociálne siete sú ale blato a preto by som naše súznenie veľmi rád vydal knižne.

https://www.startlab.sk/projekty/4153-zbierka-basni-s-nevsednymi-fotografiami/

Vopred vám ĎAKUJEM za prípadné zdieľania

Jano