V chorom tieni mŕtveho svetla

15. augusta 2025 08:43, Prečítané 1 050x, Ján Marton, Spoločenské dianie

V dobe chorých propagánd sme sa ocitli v zvláštnej paranoji. Každý človek by mal byť slobodný a mal by si za svojim úsudkom stáť. Je to niečo čomu verí a má ho niečím podložený. Buď skúsenosťou, vedomosťou alebo iba pocitom. Jedno nevylučuje druhé, ani tretie. Podľa neho by mal rozprávať, konať, žiť, alebo aj písať (ako ja). Druhí, by mu v tom nemali brániť a mali by rešpektovať iný názor, ako majú (oponentúra sa samozrejme nevylučuje). Tu si už ale berieme na paškál toleranciu. Presne tú, o ktorej hovoria tí akože „najtolerantnejší v modernej spoločnosti a pritom ako hovorí brat čech: skutek utek. Ja tolerujem tvoj názor a ty môj, hoc sa absolútne líšia. Tak by to malo v normálnom svete fungovať. Ale nefunguje to tak. Vôbec.

Stali sme sa (poniektorí) zvláštnymi vazalmi svojich propagandistických názorov (hučiac namiesto kulís ani príliv spoza chrbta), ktoré bránime zubami nechtami a nesledujeme okrem seba nikoho iného, žiadny iný smer, názor, cestu, pohľad, skúsenosť – skrátka chováme sa netolerantne. Niektorých sa dokonca bojíme. V dobe týchto fanatických ideológií (či už modrej, alebo červenej) sme sa ocitli v chorom tieni mŕtveho svetla. Je tu veľa príkladov. Jeden z nich v skratke: Martin Valihora napísal ospravedlňujúci list na sociálnu sieť, aby sa ľudia z jeho strany propagandy príliš nepýtali na akej akcii hral so svojim najlepším priateľom Oskarom Rózsom (nakoľko ten je asi na druhom brehu názorového pnutia). Ja sa iba pýtam: Prečo by mal niekto, hoc je mediálne známy vysvetľovať, prečo sa s kým fotí, prečo je tam, kde je? Veď je predsa slobodná bytosť, slobodne tvoriaca, slobodne sa správa a stretáva s ľuďmi, s ktorými sa v danom momente stretnúť chce. Nepozerám predsa na percentuálne rozloženie príslušnosti, alebo názoru na jeho globálnu politiku, prípadne tú domácu. Toto je môj názor: dožili sme sa totálneho rozvratu slobodne mysliacich bytostí, lebo „čo ak…“ Konšpirujeme už aj v spánku. Bojíme sa. Nedá mi zase nespomenúť môjho priateľa Juraja Hnilicu, ktorému toto leto volal organizátor jedného nemenovaného festivalu a povedal mu, že ak pôjde na iný festival (ten budem menovať: KORENE) tak sa mu môžu liberálni organizátori vyhýbať a nepozývať ho na iné festivaly, či akcie. Toto je totálny grc. Nechutné a zvrátené. Úpadok spoločenskej optiky v priamom prenose. Rezignácia slobody.

Ja osobne mám obe propagandy úplne na háku, nikdy v živote som nebol voliť (ani sa nechystám). Rád som sa ale minulého roku odfotil s Koňýkom zo Zóny A, rád by som sa odfotil aj s Valihorom aj s Oskarom Rózsom. Rád sa fotím s mojim spomínaným priateľom Jurajom Hnilicom, aj Paľkom Baričákom – to sú pre mňa najbližší umelci, ktorých si nesmierne vážim nielen ako slobodne kreatívne duše (a za mňa „Áčkových“ protagonistov na Slovensku v tom čo robia), ale hlavne ako ľudí – ako mojich ozajstných priateľov. Dnes môžem s čistým srdcom napísať, že politický názor nás nikdy nerozdelil. Myslím si, že to tak aj v tomto živote ostane. Žiadna politická propaganda nemôže zasiahnuť do skutočného priateľstva. Preto je to taký smiech cez slzy, ako jeden z najlepších bubeníkov na Slovensku vysvetľuje na svojom FB profile prečo sa odfotil s Oskarom Rózsom (s ktorým toho v tomto živote fest veľa prežil a zažil). Bývalým spoluhráčom a človekom, ktorý ho inšpiroval a poznal viac, ako on poznal samého seba (tak to aspoň v spomínanom liste tvrdí). Prečo to vysvetľuje? To sa pýtam iba tak sám seba. Ocitli sme sa v zvláštnej paranoji propagánd. Nesmieš inak myslieť, ako myslí „správna väčšina“ napríklad umelcov, ktorí vlastnia pravdu. Úsmevné. Minule som sa zapojil do komentára na stránke Paliho Baričáka a povedal som na tému vojny na Ukrajine toľko, žeby malo dôjsť ku kompromisu. Neviem nakoľko, a neviem ako, ale je to podľa mňa jediná cesta k mieru (bol to len môj názor, ktorý nemusí byť správny). Na to som dostal komentár od jedného originálne šialeného fanatika svojej propagandy (ktorý spĺňal všetky predpoklady byť u mňa považovaný za totálneho Dezoláta *toto slovo je teraz moderné a hodí sa mi k nemu*, nakoľko do svojho komentára vtiahol moju ženu), že či by som niekomu požičal svoju ženu, keby ku mne vtrhol ako votrelec a podobne. A koľko krát do týždňa by som mu ju požičal. S ideológiou zaslepenými jedincami sa neoplatí komunikovať, nemáte šancu. Mal som rozpísaný odkaz v komentári v znení, že nech mi oponuje a kľudne vynadá, ale ak si ešte raz zoberie do tej svojej fašistickej papule moju ženu, v tom maličkom Poprade si ho nájdem. Ale predýchal som to a premyslel si to. Nechal som to radšej pre relatívne čudný mier v éteri Paľkovho statusu o vojne radšej tak. Dal som mu na jeho odkaz iba srdiečko. Menej je viac.

Dnes nemôžte mať názor bez toho aby ste sa obzerali kto počúva a kto pozerá, nemôžte sa fotiť, lebo čo povedia tí druhí – tí z druhej strany ako je ten, s ktorým sa fotíte. Preskakuje nám z politických propagánd stále viac. Presne taký je trend. Ja to mám na saláme, voliť sa nechystám a Zóna A bude pre mňa navždy legendou Československej punkrockovej scény. Rózsa bude pre mňa hudobný génius, ktorý vdýchol HRANE dušu. Rovnako tak zbožňujem *jeho* kapelu FREE FACES s ktorou vydal dva albumy. A rád by som sa s ním odfotil a zavesil to na internet. Lebo si ho vážim ako umelca, nezaujíma ma propaganda a jej chápadlá. Ani jedna, ani druhá. Na druhej strane: odfotil by som sa aj s Dorotou Nvotovou, alebo Whiskym, ktorých si ako umelcov nesmierne vážim. V skratke: Netreba sa báť svojho pocitu, hoc nie je vždy podložený skúsenosťou. Na druhej strane nemá zmysel a netreba vždy ísť s niekým do vyprovokovaného konfliktu. Základ je ostať sám sebou a nenosiť toleranciu iba ako esenciu namiesto parfumu. O sebe si myslím, že som liberál. Ale skutočný liberál (bez politickej príslušnosti), bez vlajočiek v profile a nagelovaných manifestov, ktoré sa nazývajú: politický marketing.

Viem, že tento článok nepomôže nikomu, ani ničomu, ale som o niečo ľahší. Myslím si, že sa snažím žiť to, čo hovorím. Bolo by fest zlé, keby som sa išiel posrať z toho, čo si o tom ako žijem, pomyslia druhí. Prajem Vám krásne letné dni v slobodnom duchu vašich krokov, slov a skutkov.