Juraj Hnilica & symfonický orchester Slovenského rozhlasu: Oslava hudby a nežného spojenia bytostí 7.12.2024 – 16.00 – Martin, Národný dom - Ján Marton - Blog

Juraj Hnilica & symfonický orchester Slovenského rozhlasu: Oslava hudby a nežného spojenia bytostí 7.12.2024 – 16.00 – Martin, Národný dom

9. decembra 2024 12:09, Prečítané 1 026x, Ján Marton, Hudba, Recenzia

Dočkali sme sa. Síce najviac sa určite načakal samotný autor, ale prišlo to. Juraj „Ďuri“ Hnilica pre nás pripravil v sobotu 7.12. neskutočnú zážitkovú formu darčeka. Dá sa povedať, že nám pripravil predčasné Vianoce. Nebol to len Ďurko a jeho tvorba, ktorú poznáme, Ďuri to podal vo veľkom štýle a strihol si koncert so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu. Skúsim v týchto riadkoch opísať svoje pocity, ktoré som mal. Či už pred koncertom, počas, ale aj po koncerte. Dokonca to vo mne ešte stále plynie. Budem sa musieť odosobniť a ako sa poznám, pôjde mi to len veľmi ťažko. Ďurko je môj priateľ.

Prenádherne pódium dávalo znať, že v sobotu to vyzerá na riadne zimomriavky. Môj inštinkt ma neklamal, to som si potvrdil počas nasledujúcej hodiny a pol, kde nám Ďuri ponúkol niečo nevídané, niečo neskutočné a fakt elektrizujúco nadčasové. Na pódiu visia nádherné krídla na ktorých sa premieta projekcia a priestor na pódiu zapĺňa 47 členný zbor. Plus Ďuriho kapela a vokalistky. Ak som to dobre narátal, je tam 54 umelcov!!!

Ďuriho koncert so symfonickým orchestrom bol pre mňa neskutočným zážitkom. Plakal som pri ňom hneď tri krát. Nedalo sa inak. Samotná jeho komunikácia s publikom bola tak otvorená a svojim spôsobom veľmi nežná. Bolo to skutočne intímne spojenie umelca a divákov. V Martinskom národnom dome to bola oslava hudby a nežného spojenia bytostí.

Niektoré Ďuriho piesne, ktoré prearanžoval do symfonickej podoby Varhan Orchestrovič Bauer dostali iný punc jedinečnosti, iné zneli veľmi podobne ako v pôvodnom znení. Na všetkých bola však nesmierne pridaná hodnota nadčasovej hudobnej inakosti. Juraj podal neskutočný výkon hlavne ako fantastický spevák. V piesni „Spúšť“ mi stáli všetky chlpy. Ďurko mal aj gitaru, občasne si zobral k sebe aj fujaru. Zazneli všetky piesne, ktoré jeho fanúšikovia milujú. Dostalo to celé absolútne iný rozmer. Ďuriho poznáme s kapelou, ale aj bez, ako samotného umelca s gitarou a vždy to má presvedčivé gule. Nielen ja, ale aj ostatní sme boli preto veľmi zvedavý ako to celé dopadne. Možno aj preto sme zabudli zatlieskať keď prišlo symfonické teleso. Zatlieskali sme až po Ďuriho upozornení. Bolo to celé neskutočné. Aj po viac ako 24 hodinovej odmlky, keď to píšem, cítim zimomriavky a zvláštne motýle tam dnu. Bol to pre mňa nesmierny zážitok.

Na koncerte došlo na všetky Ďurkove hity. Dojalo ma „Každé ráno“, ktorú venoval rodine. „Uletení anjeli“ boli prenádherní v novej podobe a „Pieseň života“ hrala farbami a úsmevom. Klasický „Blázon“ to bol proste samotný Ďuri a „Lúkam, riekam, horám“ to sa ani nedá popísať. Prišlo aj na cover. „Atlantída“ od Mekyho bola zimomriavková. Ako raz dávno povedala Lucie Bílá: „Miluješ našu Zema a já miluji Tebe“, áno pieseň „Aká si krásna“ chýbať nemohla. Ťažko rozpisovať všetky piesne do detailu a pitvať ich. Niečo si musím nechať zamknuté aj dnu. A nechávam.

V ten deň to bolo prvé vystúpenie a verte mi, že by som fest rád ostal aj na druhé. Po koncerte som išiel za Ďurim do backstage, kde sme sa objali. Bolo to silné, nesmierne silné. Chcem sa Ďurimu poďakovať, že vynaložil nesmierne množstvo síl, aby zorganizoval tento prenádherný večer, zložený z dvoch koncertov. Spojenie s publikom bolo vysoko intímne a tento pocit vo mne ešte stále plynie. Bude plynúť ešte dlho. Som o tom presvedčený.

ĎAKUJEME ĎURKO NÁŠ