Ján Marton

Život číha z každej strany. Život facká z každej strany. Z facky sa dá aj zasmiať. Stačí mať správne nastavenie a nepripúšťať si masy k svojmu telu. Stačí jedného – dvoch ľudí. Aj to je niekedy dosť. Život hladí z každej strany. Je potrebné vyberať si. Vyberať si teda správne, i keď aj princíp: pokus-omyl sa ráta vo vzťahovej technológii bytia. Je potrebné vybrať si tie správne dotyky, lebo pozor na zbytočne zničenie vašich šťuchovodov. Neviete čo sú to šťuchovody? Nevadí, na ich definitívnu definíciu tu dnes nie je priestor. Dnes sa skrátka vlastný názor moc nenosí. Teda nosí, ale musí byť ten správny. Musí byť správne naladený. Ten taký moderný, svieži a ponižujúci protichodné pocity. Pozor ale na prapôvodnosť tradícii, ich nebagatelizovaním sa ľahko môžete dostať do kotla s homofóbmi, klamármi, hoaxermi, extrémistami a ďalšími tými, ktorí nevedia čo je pravda. Najhoršie, alebo asi najlepšie na tom je fakt, že nikto nevie, kde je pravda. Jedine čas, a ten nemôžme osloviť a opýtať sa ho: Haló čas, ty starý chuj, kde je pravda? Nebolo by to s kostolným poriadkom. I keď, kostol do toho ťahať nebudeme.

Život číha z každej strany. Život facká z každej strany. Život hladí z každej strany…

Nejdeš na protest? Volá mi dnes známy. Na aký? Proti čomu? Vraciam mu loptičku na jeho stranu. Myká plecami tichom v telefóne. Jak proti čomu? Veď všetci tam budú. Básnici, spisovatelia, herci, umelci. Všetci chodia na protest a ty si predsa umelec, – hovorí celkom zanietene. Aha, nevedel som že všetci, odpovedám mu. Keď dnes nikoho nenájdem v dedine, nikoho v krčme, ani v okolitých domoch, budem vedieť prečo. Ďakujem môjmu známemu za to, že mi dnes zavolal. Mohol by som z toho chytiť ochvat na šťuchovodoch. Zošalel by som dozaista. Nikoho by som nestretol a nevedel by som prečo. Teraz už budem vedieť. Vlastne mi tak trochu aj odľahlo. Viete čo je to harmónia? Ak hej, tak keď sa stretneme, povedzte mi to. Pridajte k tomu aj definíciu rovnováhy a hlavne tú toleranciu. Lebo na tú sme akosi ohluchli. Zabudli sme harmonicky zdieľať rovnováhu. Osočujeme sa pre veci, s ktorými vôbec nič nemôžeme robiť. Veľkí nám navliekajú na ruky motúziky a spravili si z nás bábky – originál marionetky so zástavkami v dlaniach. Teda z niektorých. Stačí si pozrieť útržok správ, ako propagandy metú ľuďom mozgy. Jedna aj druhá. Zvyčajne sú len dve. Tak ako v našej krásnej krajine. Bulgakov by si na tejto grotestke zgustol, keby žil v dnešnej dobe na Slovensku. Napadlo mi a usmievam sa na jeho knihu „Majster a Margaréta“ ktorá mi odpočíva na nočnom stolíku.

A toľko ľudí dnes vykrikuje, že je čas odísť z tejto krajiny, že skutočne chytám ochvat na tých mojich šťuchovodoch. Kričia na obed, kričia večer, a ráno sú ticho. Lebo presne tí, čo to vykrikovali, sú na svojich miestach. Dokonca aj ja. V robote si zapnem rádio, a v prízemnej show s prízemným moderátorom a jeho prízemným humorom čelím apokaliptickej propagande.

Usmievam sa a som rád, že viem oddeliť môj život od života ostatného vesmíru, ktorý neviem ovplyvniť. Život facká z každej strany. Život číha z každej strany. Pozrite sa na niečo na prvý pohľad škaredé a neprípustné a skúste na tom nájsť zrnko krásy, alebo pozitívneho oparu. Tým by sme mohli začať.

Ale ak nikomu neveríte, a ste zabarikádovaný vo vlastnom hrade, kúpte si fest zúrivého psa. Nemal by sa k vám nikto dostať.

JM