Ján Marton

Slovensko sa ocitlo medzi štvoricou najlepších hokejových mužstiev sveta. Či už je to tak, alebo tak. Či šťastie, alebo kvalita. Každá záujmová skupina má iný názor, ale sme tam. Je to neuveriteľné a svojim spôsobom s pokorou a hrdosťou v duši nesmierne geniálne. Americký novinár sa nechal počuť, že to nie je v systematickosti práce Slovenského hokeja, ale v obete pár rodičov. Samozrejme, že je to ťažké pochopiť a prežiť, že taká malá škvarka v strede Európy je medzi najlepšími 4 mužstvami na svete.

Sme národ neprajný. Čudný. Všade aj v tejto hrozne napätej dobe vidíme Fica, alebo Šimečku, rusofíliu, alebo dúhovú propagandu. Skrátka všade pcháme tú skurvenú politiku. A tá do športu nepatrí. Je to môj názor, ktorý nemusí byť pravdivý, ale stojím si za ním už roky. Prečo je na OH Izrael? Mohol by som pokračovať, ale tento článok je o niečom inom.

Poslanec Ivan Štefanec sa pred OH nechal počuť, že hokejisti sú teroristi. Áno, naši, tí ktorí sú medzi 4 najlepšími mužstvami na svete. Takýmto politikom, ale aj novinárom, ktorí to šírili, tí by si nezaslúžili pohŕdanie, ale jednu poriadnu palicou po krížoch. Tak aby si to pamätali ešte aj po olympiáde. Presne tí, ktorí by mali spájať – niektorí politici a niektorí novinári – robia absolútny opak. Rozdeľujú a ničia, ešte aj pri téme ako je HOKEJ – ten ktorý nás vždy spájal.

Politikov netreba brať nikdy vážne, nikdy sa totiž voličovi nebudú zodpovedať, presne preto som ním ešte nikdy nebol. Všetci hája svoju propagandu. Na Slovensku máme propagandy dve. Jedna horšia ako druhá, a čo politik, to Kokot. Ešte nikdy som nebol v živote voliť, a vyzerá, že ani nepôjdem. Preto si v týchto sračkách, čo zo svojich úst sypú politici oboch táborov nesmierne vážim tieto chvíle. Som hrdým Slovákom nielen počas OH. Ale je to také príjemné osladenie mojej hrdosti.

Už nech to dodpadne s našimi hokejistami na OH akokoľvek, je to nesmierny úspech. Môžem to povedať už teraz. A tí, ako Ivan Štefanec a ďalší? Snáď im to národ vráti. Buď pri voľbách, alebo len v nejakej tmavej uličke.

Ja si počkám.

JM