Si tvár veľkého neba,farebné tóny sveta.Zrkadlená neha,čo obraz to veta. Farby v tvojich póroch,básnik vo mne žije.Slnečnica v tónoch,vlahu z pier mi pije. Pršia vedrá tvojich pórov,vidím im až do neba.Ako bodka za tým slovom,viac farieb už netreba. Padá lono mojich slobôd,do tváre ti pršať chcem.Za všetkým je iba slovo,iba toto isto viem.. Fotografia: Martinka Bujnová […]

I. Môj život je voda a voda je vlaha. Môj život je slávnostný sprievodv negližé, ktorý nikdy nedôjde do svojho cieľa. Oslava každej sekundy až po ostatok. A potom pohreb. Kar a smútočné slzy neviestok. A plytký hrob a v ňom voda,tú čo za života mi bolo treba. A o pár vekov zas: Môj život je voda a voda je vlaha… II. Až po posledný výdych mojich brehov. Keď […]

Máš jamky a môj svet, čo ti drieme v ďalšom ráne. A leto plné oblečených viet, čo odišlo, a čo sa ešte stane. Jak zmrzlina v júni, plné nebo tvojich líc. Aj vietor básne špúli, na lásku plnú učebníc. A potom sa vrátim, aby som ťa nestretol. To sú tie chvíle dejín, kde básnik býva otrokom.. Môj FB tu: https://www.facebook.com/profile.php?id=100070180066559

Stáva sa to pomerne často, že mi báseň príde len tak absolútne nečakane počas prenikania priestoru skrz dlane, alebo len známu tvár a či vôňu, ktorá mi pripomína moje dejiny. Keď si jej verše narýchlo niekam nepoznačím, nemám šancu sa k nej už nikdy vrátiť. A už vôbec nie ju dokončiť. Toto je iný prípad, poznačil som si ju a zároveň ju vlastne hneď aj dokončil […]

Siedmy div i veta, všetko v tebe žije. Na začiatku sveta, z dlaní tvojich pijem. Nehladil som ťa dni, životy i roky. V tichu v tebe spím, domy ako hroby. Cintoríny ulice, usmiate sú kríže. Hlasy našli márnice, ticho tiene líže. Ako si to vedela? Otáznikov plná rieka. Na konci zas nedeľa, polievka i holá veta. Kroky tvojich riek, póry plné planét. Romány spod striech, a v […]

Zadrž krok a nastav strom, v tebe nosím korene. Otvor lány ani dom, v lúke skrývam nádeje. Otrč farby tvojej jari, zima láme čudný hmyz. Dokonalo dokonaný, je náš pocit nemých rýh. Tie na ľade jak rany noci, ryby pod ním dúfajú. A aj zvony o polnoci, príbeh z nití spriadajú. Zrkadlí sa mi tvoj hlas, póry kradnú mlčanie. Samoty sú nadoraz, aj to večné snívanie. […]