V hudbe nerozlišujem žánre, hudbu delím na takú, ktorá ma zasiahne a potom zvyšok. Tento týždeň astronomicky nastala jar a fakt, že Ján Marton konečne sprístupnil svoje piesne na Spotify, mi (rovnako) spôsobil veľkú radosť. V albume ‘je to len v nás’ ide o demonahrávky, ktoré vznikali v rozpätí rokov 2017 – 2022 a mnohé z nich z počutia dobre poznám. Celkom 11 skladieb znie v mojich slúchadlách zn. Soundcore Space Q45 38 min.
49 s.. Album je nahrávaný „podomácky“ na počítač, a miestami tak aj znie, no mne to nevadí. Texty k piesňam kompletne napísal Ján Marton a tieto aj zhudobnil, okrem skladieb 6. Opica, 7. Priznanie, 9. Veselá, ku ktorým hudbu zložil Michal Spišák. Marton k svojmu hudobnému dielu a k spolupráci s M. Spišákom dodáva: „Michal Spišák, rodák z Martina (1979) je fantastický gitarista, ktorý dal všetkým mojim songom dušu a charakter. Bez neho by nikdy nevznikli tieto piesne v takej podobe, v akej vznikli. Ma neskutočný cit pre moju tvorbu, ktorú vie neskonalo dofarbiť. Je medzi nami onen feeling, a to nielen pri nahrávaní, ale hlavne pri živom hraní, preto si neviem predstaviť po svojom boku iného gitaristu ako jeho. Je mojim hudobným partnerom aj v kapele not-RAM.“
Texty piesní na albume sú svedectvom univerzálneho prežívania lásky. Cez skladbu „Vesmír“ môžeme vnímať vesmír ako intímny a zároveň nekonečný priestor v každom človeku „vesmír je len niečo v nás“. Vzťahové nehody, ktoré život prináša, nemusia hneď znamenať koniec sveta, čo sa javí ako koniec, môže byť ešte len začiatkom „zaplavená dúha, nenechaj ma tak“. Nádherne experimentálna skladba „Skamenená“ chytí za srdce milovníkov progresívneho rocku „vstávam z prachu, rozprestieram krídla v nás“. Pre mňa top srdcovka. Homosapiens je pieseň o strate ilúzií z ľudstva a nezmyselnosti konfliktov vo vzťahoch, aj vo svete „tak skús vymyslieť aj iné planéty“. Baladická „Nebo Nie“ prináša jednoduché návody a v prípade JM potvrdzuje jeho životnú filozofiu, ktorou je ísť vlastnou cestou, hľadieť si svojho, neodsudzovať, nestarať sa druhým do ich polievky, nedomýšľať si nepravdy a polopravdy… „iba buď, sám sebou a nesúď žiadnou mierou, iba buď a nečítaj mi z pier“ a zároveň nabáda k vnímavej a pozornej otvorenosti mysle k dianiu okolo nás, no lásku a šťastie chrániť v tichu a súkromí, ak nechceme o ne prísť „otvor okná, no nebo Nie“. Pri počúvaní vyznaní, ktoré pretekajú zo skladby „Iná“ v rocksteady až reggae hravom šate, sa môžem pristihnúť , že snívam o rozviazaných šnúrkach na bikinách, o pásikavom lete na ďalekej pláži: „ si iná iná iná iná ako všetky telá bohýň krásy“. Melodická „Mojou dedinou“ ako vzdanie úcty koreňom na albume vytŕča kapacitou stať sa hitom, ale nie je jediná. V skladbe „Láska“ majú milostné city ten najsúkromnejší rozmer „ale niekto nevie, čo sa vo mne deje, ale nikto nevie a nemôže vedieť“…
V hudobnej krajine, ktorá je často zaplavená povrchnosťou, pre mňa vyniká prvotina ‘je to len v nás’ ako dôkaz intenzity surových emócií. Neochvejná individualita Jána Martona presvitá cez jeho tvorbu. Pripomína transformačnú silu, ktorú môže mať hudba pre všetkých, ktorí sú ochotní počúvať nielen ušami. Tvárou albumu je nežná detská kresba a ja si prajem, kiežby tento básnik, pankáč a alternatívny hudobník dostal priestor a dostatok príležitostí rozvinúť epický potenciál svojho diela a talentu. Možno si tento album vypočujete len raz a možno zostane vo vás navždy.
A. Kučera – 22. marca 2024
Celá debata | RSS tejto debaty