Ján Marton

Siedmy div i veta,

všetko v tebe žije.

Na začiatku sveta,

z dlaní tvojich pijem.

Nehladil som ťa dni,

životy i roky.

V tichu v tebe spím,

domy ako hroby.

Cintoríny ulice,

usmiate sú kríže.

Hlasy našli márnice,

ticho tiene líže.

Ako si to vedela?

Otáznikov plná rieka.

Na konci zas nedeľa,

polievka i holá veta.

Kroky tvojich riek,

póry plné planét.

Romány spod striech,

a v nich moja nádej.

Ďalšie divy sveta,

kedy ťa v nich zočím?

V okne tvoja tvár,

odraz vo mne blčí.

Neprestávaj tiecť,

rieka moja divoká.

Vôňa tvojich mien,

duša moja nemenná..